Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Básnik Janko Silan

 

Básnik Janko SilanSila je rodiskom vzácneho človeka, kňaza, básnika, prekladateľa Janka Ďurku-Silana. Narodil sa 24. novembra 1914 v chudobnej rodine rodičom Ľudovítovi a Helene Ďurkovým. Základnú školu navštevoval vo svojom rodisku. Od roku 1928 študoval na reálnom gymnáziu v Nitre a dva roky aj na gymnáziu v Trnave. Prijatý bol na Vysokú školu bohosloveckú v Spišskej Kapitule, primície mal v rímskokatolíckom kostole vo svojom rodisku 29. júna 1941. Ako kaplán pôsobil v Ždiari a neskôr v Liptovskom Hrádku. Určitý čas zastupoval i na farnostiach v Jurgove a Dovalove. V roku 1949 sa stal farárom vo Važci, kde zotrval až do svojej smrti 16. mája 1984. V tejto obci je i pochovaný. Napriek tomu, že väčšiu časť života strávil mimo rodiska, mal k rodnej Sile, od ktorej odvodil i svoj básnický pseudonym, vrelý vzťah. 

Janka Silana môžeme zaradiť k predstaviteľom poézie slovenskej katolíckej moderny. Základom jeho tvorby je kresťanská duchovná lyrika. Vo svojich básňach ospevuje slovenský ľud a krásu slovenského kraja. Stredobodom pozornosti celej jeho tvorby je ľudská duša. 

Začal písať už ako študent. Jeho prvotina bola uverejnená v časopise Rozvoj v roku 1932. Ďalšie básne publikoval v časopisoch Svojeť, Pero, Kultúra, Elán, Slovenské pohľady, Verbum a Nová práca. V roku 1936 vychádza jeho prvá zbierka Kuvici. Po nej nasledovala v roku 1939 zbierka Rebrík do neba. Zredigoval a vydal Requiem za Andreja Hlinku (1938). V roku 1941 vyšla elégia venovaná matke pod názvom Slávme to spoločne. Po smrti priateľa básnika Pavla Ušáka-Olivu zostavil spolu s Mikulášom Šprincom publikáciu Tak umieral básnik Paľo Oliva (1941). V roku 1942 napísal historickú poému Svätoboj. V čase jeho pôsobenia v Ždiari vyšli zbierky Kým nebudeme doma a Piesne z Javoriny (1943). Vojnové udalosti zaznamenal v zbierke Aj generáli plačú (1945). V roku 1947 mu vyšli Piesne zo Ždiaru, po nej nasledovala v roku 1948 zbierka Úbohá duša na zemi. V roku 1966 vydal vlastným nákladom Triptych 1, Triptych 2 a Tri návštevy. V roku 1967 spracoval s C. Krausom výber poézie pod názvom Sám s vami. V roku 1968 mu vychádzajú zbierky Triptych 3 a Dve bolesti, jedna radosť. O rok neskôr ich doplnil zbierkami Triptych 4, Tri balady a Oslnenie. V časoch normalizácie publikoval väčšinou v samizdatoch. V roku 1984 vyšla pri príležitosti básnikovej nedožitej sedemdesiatky zbierka Ja som voda a iné verše. Zbierka Piesne z Važca zostavená Michalom Chudom vyšla v roku 1990. Román Dom opustenosti bol vydaný v roku 1991. Súborne vyšlo dielo Janka Silana až v rokoch 1995 - 1998 pričinením mladšieho brata Jozefa. 
Okrem literárnej tvorby sa Janko Silan venoval i prekladateľstvu. Z latinčiny preložil kresťanské hymny pod názvom Hymny 1-2 (1943). Z nemčiny preložil Rilkeho zbierku O tebe spieva zem (1943) a s Pavlom Straussom Lippertovu knihu Človek Jób hovorí s Bohom (1948). Venoval sa i redaktorskej práci. Stal sa jedným zo zakladajúcich členov vydavateľstva a časopisu Verbum a bol redaktorom edície Lux. 
V roku 1990 dali rodáci zo Sily podnet na umiestnenie pamätnej tabule na jeho rodičovský dom. Odhalená bola 18.11.1990 za účasti významných osobností cirkevného a literárneho života 

 

Básnik Janko SilanBásnik Janko Silan

 

Silanove verše patria k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku v medzivojnovom a povojnovom období v básnickej tvorbe vzniklo. Básnik sa tak stal neodmysliteľnou súčasťou našich literárnych dejín. Jeho poézia, hľadajúca ideál krásy a dobra, je esteticky živá a aktuálna.

 

Janko Silan a storočnica jeho narodenia

(24.11.1914 -24.11.2014)

 

Básnik Janko Silan

 

V sobotu, 22. novembra 2014, sa v rím.kat. kostole sv. Štefana Kráľa v Nových Sadoch konala spomienková slávnosť na sté výročie narodenia Janka Silana.

Slávnosť začala sv. omšou, ktorej predsedal nitriansky biskup mons. Viliam Judák. Starostka obce pani Silvia Halvoníková privítala prítomných vzácnych hostí, kňazov Vdp. Mareka Uličného, duchovného správcu centra pre mládež vo Važci, Vdp. Ľubomíra Hajdučíka, administrátora farnosti Hybe a Vdp. Stanislava Misála, administrátora farnosti Východná, rehoľnú sestru PaedDr. Editu Príhodovú z Katolíckej univerzity v Ružomberku, Doc. PhDr. Augustína Maťovčíka, riaditeľa Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Otec biskup v homílii vyzdvihol osobnosť Janka Silana. Označil ho ako človeka, ktorý sa angažoval pre dobro druhých, dal sa do služby všeobecného dobra a svojím myslením a konaním dokázal osloviť svoje okolie.

Na konci sv. omše sa prihovoril Vdp. Marek Uličný, ktorý zastupoval farnosť Važec, kde Janko Silan pôsobil ako farár od r. 1949 až do svojej smrti – 16.05.1984. Hovoril o Kultúrnom roku Janka Silana a vyzval nás, aby sme boli hrdí na Janka Silana, nakoľko on nikdy nezabudol na svoj rodný kraj, kde prežil svoju mladosť. Predstavil nám novú zbierku básní „Rekviem za kamarátov“. Sú to básne, ktoré Janko Silan písal pri príležitosti úmrtia svojich kamarátov, blízkych, ktorým chcel takto vzdať úctu. Z nej nám zarecitoval báseň „Padajú kňazi ako orechy“, ktorá súvisí s násilným zatváraním kňazov v jeho dobe. Tu je krátka ukážka:

„Padajú kňazi ako orechy:

kto ich len zdravých pozbiera?

Ó, Duch Svätý, Duchu potechy:

ktože im, ktože slzy postiera,

keď ráňajú ich ako orechy?

Padajú ako kavky zo strechy,

keď hrmavica udiera.

Ó, Duchu svätý, Duchu potechy:

ktože im, ktože slzy postiera,

keď padajú ako kavky zo strechy“.

Pri príležitosti tohto jubilea sa na miestnej pošte použila pečiatka s podobizňou Janka Silana.