Sila je rodiskom vzácneho človeka, kňaza, básnika, prekladateľa Janka Ďurku-Silana. Narodil sa 24. novembra 1914 v chudobnej rodine rodičom Ľudovítovi a Helene Ďurkovým. Základnú školu navštevoval vo svojom rodisku. Od roku 1928 študoval na reálnom gymnáziu v Nitre a dva roky aj na gymnáziu v Trnave. Prijatý bol na Vysokú školu bohosloveckú v Spišskej Kapitule, primície mal v rímskokatolíckom kostole vo svojom rodisku 29. júna 1941. Ako kaplán pôsobil v Ždiari a neskôr v Liptovskom Hrádku. Určitý čas zastupoval i na farnostiach v Jurgove a Dovalove. V roku 1949 sa stal farárom vo Važci, kde zotrval až do svojej smrti 16. mája 1984. V tejto obci je i pochovaný. Napriek tomu, že väčšiu časť života strávil mimo rodiska, mal k rodnej Sile, od ktorej odvodil i svoj básnický pseudonym, vrelý vzťah.

Janka Silana môžeme zaradiť k predstaviteľom poézie slovenskej katolíckej moderny. Základom jeho tvorby je kresťanská duchovná lyrika. Vo svojich básňach ospevuje slovenský ľud a krásu slovenského kraja. Stredobodom pozornosti celej jeho tvorby je ľudská duša.

Začal písať už ako študent. Jeho prvotina bola uverejnená v časopise Rozvoj v roku 1932. Ďalšie básne publikoval v časopisoch Svojeť, Pero, Kultúra, Elán, Slovenské pohľady, Verbum a Nová práca. V roku 1936 vychádza jeho prvá zbierka Kuvici. Po nej nasledovala v roku 1939 zbierka Rebrík do neba. Zredigoval a vydal Requiem za Andreja Hlinku (1938). V roku 1941 vyšla elégia venovaná matke pod názvom Slávme to spoločne. Po smrti priateľa básnika Pavla Ušáka-Olivu zostavil spolu s Mikulášom Šprincom publikáciu Tak umieral básnik Paľo Oliva (1941). V roku 1942 napísal historickú poému Svätoboj. V čase jeho pôsobenia v Ždiari vyšli zbierky Kým nebudeme doma a Piesne z Javoriny (1943). Vojnové udalosti zaznamenal v zbierke Aj generáli plačú (1945). V roku 1947 mu vyšli Piesne zo Ždiaru, po nej nasledovala v roku 1948 zbierka Úbohá duša na zemi. V roku 1966 vydal vlastným nákladom Triptych 1, Triptych 2 a Tri návštevy. V roku 1967 spracoval s C. Krausom výber poézie pod názvom Sám s vami. V roku 1968 mu vychádzajú zbierky Triptych 3 a Dve bolesti, jedna radosť. O rok neskôr ich doplnil zbierkami Triptych 4, Tri balady a Oslnenie. V časoch normalizácie publikoval väčšinou v samizdatoch. V roku 1984 vyšla pri príležitosti básnikovej nedožitej sedemdesiatky zbierka Ja som voda a iné verše. Zbierka Piesne z Važca zostavená Michalom Chudom vyšla v roku 1990. Román Dom opustenosti bol vydaný v roku 1991. Súborne vyšlo dielo Janka Silana až v rokoch 1995 - 1998 pričinením mladšieho brata Jozefa.
Okrem literárnej tvorby sa Janko Silan venoval i prekladateľstvu. Z latinčiny preložil kresťanské hymny pod názvom Hymny 1-2 (1943). Z nemčiny preložil Rilkeho zbierku O tebe spieva zem (1943) a s Pavlom Straussom Lippertovu knihu Človek Jób hovorí s Bohom (1948). Venoval sa i redaktorskej práci. Stal sa jedným zo zakladajúcich členov vydavateľstva a časopisu Verbum a bol redaktorom edície Lux.
V roku 1990 dali rodáci zo Sily podnet na umiestnenie pamätnej tabule na jeho rodičovský dom. Odhalená bola 18.11.1990 za účasti významných osobností cirkevného a literárneho života .



Silanove verše patria k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku v medzivojnovom a povojnovom období v básnickej tvorbe vzniklo. Básnik sa tak stal neodmysliteľnou súčasťou našich literárnych dejín. Jeho poézia, hľadajúca ideál krásy a dobra, je esteticky živá a aktuálna.